Ohliadnutie za sezónou 2012
Myslím si, že úplne v poriadku môžem tento rok označiť za relatívne vydarený. Ryby brali, mama so sestrou sú spokojné až na moje občasné výstrelky týkajúce sa najmä môjho vysokoškolského štúdia, ktoré aj tak dočasne vzdávam a idem radšej pracovať. Ale aby som sa opravil, rybár sa nikdy nevzdáva, len sa preskupí a taktizuje. Takže aj ja začínam plne taktizovať a úplne mi z toho preskakuje. Začalo to mojím pokusom o domácu TTX, ale následne som si dal radšej earl grey a spomalil som. A začal som spomínať na sezónu. Čo také sa podarilo?
No ako vždy by som uviedol, že som zatiaľ bez mimoriadnej psychickej újmy absolvoval rybársky krúžok ako zástupca vedúceho (t.j. zatiaľ ma neodviezla sanitka na psychiatriu s penou pri ústach), preteky boli celkom vydarené, čo sa týka celkovo počasia aj úlovkov, až teda na jeden problém s organizátormi. Ale to už je vďakabohu za nami a ja si odteraz vždy beriem na daný pretek (ak ho teda ešte navštívime) slušne veľký obušok a budem s ním v diaľke mávať na výstrahu. Ale tak aby som nezabudol ani na 2 preteky, čo sme organizovali. Tam sa rozhodne nemôžem sťažovať na organizátorov (to by som bol dobrý blbec) a osobne si myslím, že to super vyšlo, snažili sa deti, snažili sa organizátori a aj sa niekedy ľudia pri nás zastavili a sledovali nás. Potom prišlo leto, ktoré som strávil viac - menej na tréningoch RT s našimi pretekármi, aj keď teraz keď sa ohliadnem dozadu na toto leto, naozaj som ho mohol stráviť zmysluplnejšie, najmä kvôli istým "problémom" s niektorými pretekármi na následnej reprezentácii, ktorej som sa síce nemohol zúčastniť, ale teraz som tomu rád. Osobne by som to tam neprežil buď ja alebo oni. Ale tiež je to už za nami a naozaj to už nechcem riešiť, aj keď ma to ešte bohužiaľ čaká. Ale stačí mi spomienka na jeden letný výlet, keď som na "6" bič pochytal pekný počet mierečných kaprov za jeden deň a hneď mám úsmev na tvári. Ďalšie je, že chalan, ktorému pomáham s pochopením rybárskeho umenia dokázal svoje nadobudnuté vedomosti úspešne aplikovať na pretekoch. Ešte keď k tomu pripočítam skutočnosť, že som po pár rokoch znovu prešiel viac na plávanú a docela sa mi darí, tak som rád za tento rok, nech už bol akýkoľvek.
Veľa ľudí by teraz očakávalo, že budem chcieť, aby bol rok 2013 ešte lepší a ten ďalší tiež, až kým by som neumrel, no tak to by bola asi nuda. Preto si skôr prajem, nech rok 2013 nie je o moc horší a hlavne nech neprídu nejaké nepríjemné prekvapenia. Dúfam, že sa už konečne dokopem k učeniu japončiny a možno aj francúzštiny či iných jazykov, nech sa nemusím v budúcnosti dorozumievať pomocou rúk a nôh, lebo z toho aby mal človek každý deň svalovicu a bordel v hlave. Osobne mám strašne rád komunikáciu s ľuďmi, pokiaľ zrovna neohovárajú a preto ma to ženie do jazykov. Nech už konečne rozumiem, keď mi niekto nadáva!
A ešte by sa mohla konečne podariť aj nejaká pekná a rozumná dievčina, ale to už asi budem moc veľký optimista. Tak si to nechám na ten ďalší rok, ak sa nepodarí. Tak teda ostávam pri rybách a v zime viac pri anime (zasa tie tvoje rozprávky - otec) až kým sa nenájde niekto, kto mi bude rozumieť.
Maťo
Zimné plány
Ako to už býva, každý rybár si minimálne raz povedal, čo všetko spraví cez zimné mesiace, keď ľad prekryje vodnú plochu a môže sa akurát tak pozerať na ľad a dúfať, že už čoskoro povolí a zasa si bude môcť nahodiť. Tento rok sa to nevyhlo ani mne a zaumienil som si, že sa pustím do výroby plavákov, ako priebežných, tak aj pevných na bič. Rovno aj prvý krát skúšam aj vyrobiť plaváky zo smrekového dreva. Oproti balze je to o dosť väčší nervák, najmä keď človek na jednom plaváku v sústruhu odpíše pomaly aj 4 kusy šmirgľa a plavák stále nie a nie sa poddať. Ale nakoniec sa podarilo, prvých pár kusov je vysústružených a tie som rovno poslal kamarátom na odskúšanie lakovania a následného testovania pri vode. Osobne som na to veľmi zvedavý, keďže sa jedná o moje prvé pokusy ohľadom plavákov zo smreku. Následne mám zarovno vysústružených pár plavákov z balzy, ktorých časť posielam kamarátovi na lakovanie a zvyšok si nechávam ja na moje vlastné lakovanie. Dúfam, že sa mi ešte počas voľna podarí jedna vec, a tou je výroba pamätných smrekových plavákov s menami ľudí, ktorí sú mi blízki. Síce to zaberie dosť času, ale trpezlivosť je jedna z cností, ktorými "trpím", takže si aj docela verím. Postupne sem budem dávať aj fotky s pokusmi, zdarmi aj nezdarmi a ak sa podarí, niekedy sa potrafí aj video. Tak mi prosím držte palce :)
Maťo